Vladimír Hučín - Chci právo i pro Vás!

Delegace k filmu Sametoví teroristé se představila publiku 48. MFF Karlovy Vary. Foto: kviff.cz.

V čase reálneho socializmu, keď som ľuďom hovoril, že tento systém padne, ma mnohí považovali za blázna. Zásadne som sa však mýlil v tom, že komunistický režim nepadol násilne ako sme predpokladali a na čo sme sa pripravovali, ale sofistikovanou cestou odovzdania moci za záruku beztrestnosti tzv. hrubou čiarou. Umožnila to tzv. Zamatová revolúcia, v ktorej komunisti bojovali proti komunistom, aby bývalí komunisti ostali pri moci a hlavne pri peniazoch.

K dokumentu "Zamatoví teroristi" by bolo najjednoduchšie odpovedať, ako v súvislosti s týmto filmom uviedol filmserver.cz , že tento film balancuje na hrane dokumentu a fikcie. Za fikciu sa totiž nemôžete dostať do trestnoprávneho konfliktu. Súčasná situácia na Slovensku však ani 23 rokov po novembrovom prevrate nie je vôbec zamatová. Zbavili sme sa síce komunistickej strany, ale komunisti tu ostali a v podstate len vymenili ideologickú moc za ekonomickú, viď prípad v ČR odsúdeného posledného šéfa ŠtB Alojza Lorenca, ktorý na Slovensku stojí v pozadí jednej z najsilnejších finančných skupín. Aj v Poprade, kde žijem so svojou rodinou je ešte stále veľa vplyvných ľudí, ktorí by ma chceli označiť ako zločinca, pretože som nemlčal za totality a nemlčím ani dnes. Žijem permanentne v existenčnom ohrození, pretože za moje aktivity v združení politických väzňov, ktorého som predsedom môžem prísť v lepšom prípade o zamestnanie.

29. Júla sa na Okresnom súde v Poprade prejedáva žaloba, ktorú na mňa podal popradský primátor Danko za to, že som vyhlásil petíciu za vyhlásenie referenda o jeho odvolaní. Tento primátor rovnako kupčil z poslaneckým mandátom a je rovnako skorumpovaný ako českí politici, ktorých nedávno strčili za mreže. Zatiaľ čo v Čechách po 23 rokoch pochopili, že zákon má platiť aj na zločincov z vysokej politiky, na Slovensku je to opačne, tam zločinci z vysokej politiky stále riadia políciu, prokuratúru a súdy, a zastrašujú každého kto si ich dovolí kritizovať trestnými oznámeniami a žalobami tak ako mňa. Dokonca požiadali, aby súd v občianskom konaní o ochranu osobnosti primátora, vyžiadal z archívu trestný spis z roku 1984, pričom tento rozsudok bol v roku 1990 podľa zákona o súdnych rehabilitáciách zrušený a bolo mi priznané odškodnenie ako politickému väzňovi za 4,5 roka.

Takže ak nechcem, aby tento film zneužili proti mne, najjednoduchšie je odpovedať, že príprava atentátu na Husáka a spol. bola len fikcia., pretože inak mi na Slovensku môže opäť hroziť nový súdny proces. Z tohto dôvodu sa za súčasnej situácie na Slovensku ešte stále nemôžem vyjadrovať k činnosti skupiny, v ktorej som v 80. rokoch pôsobil a z ohľadom na moju rodinu by som sa nerád dostal do situácie, kedy by som bol nútený žiadať o politický azyl. Problém je totiž v tom, ktorý štát by mi ho dnes vôbec poskytol.

Môžem, povedať len jedno, nikdy som netúžil stať sa hrdinom. Nechcel som nič iné, len žiť obyčajný život v slobodnom a demokratickom štáte. Žiaľ Bohu ostnatými drôtmi obohnané Československo, v ktorom som sa narodil takým vtedy nebolo. Môj životný údel a aj problém spočíval len v tom, že som nedokázal ľahostajne a zbabelo mlčať a zaradiť sa do poslušného stáda. Preto každý, kto chce robiť uzávery o tomto filme a mojej osobe, mal by sa zamyslieť nad tým, ako sa zachoval v tom čase on sám.

František Bednár, predseda Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov